Ako sme podľahli marketingu

V piatok dorazil tlstý balík z Amazonu. Tentokrát si fakt švihli, lebo to doručili asi behom troch dní. A tým sa nám postarali o program na víkend.

Tlstý balík obsahoval hneď dva exempláre biblie amerických gazdiniek zvanej „Mastering the Art of French Cooking“, jeden pre nás, jeden pre Gud. Objednali sme si ich v dôsledku mierneho poblúznenia filmom Julie & Julia (je to taký deväťdesiatminútový product placement a zároveň romantická jednohubka - keď radi varíte, mohol by sa páčiť).

Knižka je krásna, hrubá a pekne vonia, má sedemsto strán a je určená pre „americkú kuchárku bez slúžky - alebo „servantless american cook“, ak chcete. Napísala ju Julia Child, ktorú u nás asi nikto nepozná, čo je večná škoda, lebo by vďaka svojmu „rozprávačskému“ štýlu bola iste slávnejšia ako Meliško.

Knižku sme sa rozhodli pokrstiť jedným z menej komplikovaných receptov, ktorým je klasická francúzska cibuľová polievka. Pozor, výraz „menej komplikovaný“ berte s rezervou, celá príprava vám totiž zaberie asi osem hodín.

Základný kameň úrazu (a zároveň základ cibuľačky) je hovädzí bujón. Nie, to nie je tá žltá Maggi kocka, ktorú hodíte do vody a je to. To sa robí takto: v sobotu doobeda zbehnete do mäsiarstva, kúpite jeden a pol kila hovädzích kostí (ja som dostal obrovský kĺb, ktorý vážil asi toľko) a k tomu rovnaké množstvo zľahka prerasteného, pokojne aj tuhšieho hovädzieho mäska na vývar (napríklad hovädzie predné, stojí pár šupov a jesť ho aj tak nebudete). Hodíte to na plech do rúry asi na trištvte hodinu, aj s dákou zeleninkou. Keď sa to pripečie, premiestnite do poriadneho hrnca (my sme mali dvanásťlitrový), pridáte bylinky a na miernom ohni varíte päť hodín. Áno, päť hodín - francúzske varenie má v sebe čosi monumentálne, veľké hrnce a dlhé čakanie - až sa človeku zachce počúvať Wagnera.

Po piatich hodinách z toho vyberiete všetko mäso a kosti (ideálne posunúť ďalej psisku), vývar scedíte a necháte vychladiť. Keďže je zima, noc strávil vývar na balkóne. Ráno ho stačí vziať, odstrániť asi centimetrovú krustu masti, ktorá sa nazbiera na vrchu a voilá: máte základný hovädzí bujón, ktorý môžete naporcovaný hodiť do mrazáku a hocikedy znova použiť.

Soupe à l’oignon

Budeme potrebovať asi štyri a pol litrový hrniec s hrubým dnom. Dáme rozohriať 3 PL masla a 1 PL oleja a šlahneme na to 70 dkg cibule pokrájanej na tenké kolečká alebo polkolečká. Prikryté pokrievkou na tichom ohni varíme asi 15 minút. Odokryjeme, pridáme 1 ČL soli a ¼ ČL cukru a na miernom ohni varíme ďalších 30 až 40 minút, kým cibuľa nechytí zlatohnedý odtieň. Semo-támo premiešame, hlavne odspodu, nech sa to neprichytí. Keď má cibuľa správnu farbu, poprášime ju 3 PL hladkej múky a necháme asi 3 minúty popražiť. Úplne stíšime oheň, pridáme vriaci vývar alebo bujón (asi 2 litre) a jeden a štvrť deci bieleho vína, necháme povrievať asi 30 až 40 minút, občas premiešame. Tesne pred podávaním pridáme 3 PL koňaku. My sme cibuľačku servírovali v tanieroch (nemáme žiadne špeciálne riady) s krajcami bieleho chleba zapečenými s olivovým olejom, cesnakom a syrom gruyére.
 

Uznávam, nie je to také šikovné ako cibuľačka Oľgy Záblackej z kuchárskej knihy pani Majdy. Nuž, proti gustu… každý sme strojcami svojich vlastných žalúdočných vredov.