Toto sme si mysleli: Je to jedna z lepších bratislavských reštaurácií. Hnusne prší, tak kubánska exotika padne vhod. Najeme sa ako králi (hlavne keď Frkaczik pozýva). Mysleli sme si, ale sme sa mýlili.
Mínus a mínus
Hneď na dverách nás privítal oznam, že kartou dnes nezaplatíme. Keď sme telefonovali, aby sme rezervovali stôl, tak nás radšej neupozornili, ešte by sme náhodou neprišli. Teta čašníčka, čo nám dala na výber zo stolov zrejme nebola kápo, lebo iná teta čašníčka nás razantne zavrátila od vybratého miesta s tým, že čo tam robíme, že to je rezervovaný stôl. To, že máme rezerváciu, sme len ustrašene pípli a už sme sa pratali radšej k menej atraktívnemu stolu.
Čo kto jedol
Frkaczik
Grilovaná chobotnica s artičokovým šalátom a olivovo-paradajkovým vinaigrette z pražených orechov. Jeden z highlightov, škoda, že prišiel hneď na úvod, nepatrične nás navnadil.
Zapekané ustrice s listovým špenátom, chrumkavou pancettou a Pastisom. Priniesli ich zároveň so studeným predjedlom, aj keď boli v jedálnom lístku deklarované ako teplé predjedlo, takže chvíľu čakali na stole a chladli, kým Frkacz spráskal chobotnicu.
Krémová polievka z cvikly a čerstvého zázvoru s údenými kačacími prsiami, špenátovým pyré a crème fraîche. Mdlá.
Grilovaný steak z argentínskej sviečkovice so zemiakovo-pažítkovými blinami, restovaným listovým špenátom a omáčkou béarnaise. Ušiel, ale nezdal sa práve najčerstvejší.
Gud
Lahodný krém z čiernych fazúľ a mäty. Vraj chutil (aj každému kto ochutnal). Bohužiaľ to bolo jediné jedlo, z ktorého sa musela najesť.
Grilovaná parmica karmínová s duseným cícerom, fazuľami, cherry paradajkami a čerstvým koriandrom. Vyschnutá ryba bola kamuflovaná litrami oleja. Pán čašník milo poznamenal: „Prosím vás, ako môže byť ryba mastná?“ Nuž tak.
Juraj (a.h.)
Trio z kačacích Foie Gras s hruškovo-jablkovým chutney a orechovými toastmi. Najprv sa asi desať minút snažil prísť na to, čo je čo, aby náhodou nezjedol kačacie oko. Keď sa na skúmanie vykašľal, zistil, že mu vlastne celkom chutí.
Krémová polievka z mladého póru a tmavej tresky s ragú z morských rýb. V pohode.
Najemno natrhané hovädzie mäso dusené v omáčke z čerstvých paradajok so sladkými zemiakmi a moros y cristianos. Prvá asociácia bola školská jedáleň. Má niekto príjemné spomienky na školskú jedáleň? Ale Juraj sa netváril nejako závažne odmietavo.
Celkovo to vyšlo tak, že mal asi najchutnejšie jedlá z nás všetkých. Alebo mal šťastie. Alebo je kolotočár nevkusný a dogabaný a je mu jedno, čo dá do papule.
Debleau
Syr balený do tirolskej slaniny s marinovanou grilovanou zeleninou a balsamicom z granátových jabĺk. Gud sa vyjadrila, že to chutí ako obložená misa na rodinnej oslave. Myslím, že to nebol kompliment. Ja by som prijala trochu viac „šťavy“, teda zeleniny, omáčky alebo čohokoľvek, čo by syr a slaninu trochu lepšie púšťalo dolu hrdlom. A vôbec, u Kastelána ho servírujú teplý - a neporovnateľne lepší.
Dvojitý hovädzí vývar s lesnými hubami, zeleninou a pošírovaným vajcom. Vývar samotný nie veľmi presvedčivý a kombinácia s vajcom… bože, čo som si myslela? To tá moja slabosť pre vývary.
Špízy z argentínskeho hovädzieho mäsa podávané s grilovaným baklažánom, restovanými píniovými orieškami a omáčkou z pečených paradajok. Opäť suchota. Na to množstvo „well done“ mäsa (pri tomto sa asi nikto nepýta, že na „ako“ to chcem prepiecť) pár úbohých kúskov baklažánu. A zabudla som, že sme predsa v haute cuisine reštike, takže omáčka bola na tanieri nakreslená.
Ešte že za polovicu
Hlavné jedlo sme ešte ani po dvoch hodinách nemali na stole. Sme kamaráti a máme sa o čom baviť, ale poviem vám, už sme sa tam začínali ošívať. Ešte tam aj bola tma, takže fotky sú nariť a potom už sme ani nefotili (Pán čašník nás opäť briskne usadil: „To si naozaj nevidíte do tanierov?“). Drinkom nemám čo vytknúť, aj virgin mojitá boli dobré, aj celkom slušný sáčkový čaj.
Ale bola nedeľa a v Malecóne majú v nedeľu akciu, že „za polovicu“. Tak asi aj varili len tak napoly. Alebo pripravovali zvyšky z uplynulého týždňa (nemám z vlastnej hlavy, pred nedeľnými obedmi v reštauráciách vystríha majster Bourdain). Keď sme odchádzali, Frkacz mi rozcítene pošepol do ucha: „Už sa tak teším na večeru, na to domáce jedlo, čo navarila mať.“
Kedysi dávno varil v Malecóne vychytený český šéfkuchár. V súčasnosti sa Malecón k žiadnemu chefovi nepriznáva. Malecón hodnotíme na dve a pol šialené kravy zo siedmych.
Malecón, Cuban Bar & Restaurant
Chef: Jakub Reimitz (alebo že by už skôr nie?)
Na webe: www.malecon.sk
Naozaj: nám. Ľudovíta Štúra 4, Bratislava, Slovensko
Iní napísali: Bratislavské noviny, eTrend
Žiaden komentár, smrk. Ak chceš, pridaj svoj.