Paradajková raňajková žemľa

Lučina toto leto tromfla Kiri syr · Paradajky · Paradajky · Paradajky · Mňam, paradajky · Žemľa s paradajkou atď.

Heirloom rajčiny

Toto leto som objavila syr Lučina. Ja viem, že som aktuálna, ale do mňa proste musí niektoré veci natlačiť najprv niekto cudzí. V tomto prípade zase Frkáč. Toto je ale úplne vedľajšia záležitosť. Toto bude o paradajkách.

Paradajkami žijem už tak zo desať rokov. Možno aj dvadsať alebo tridsať. Asi pred rokom-dvoma sme mali obdobie, keď sme sa nevedeli dožrať sušených paradajok nakladaných s bylinkami v oleji. Predtým sme tlačili paradajkové omáčky na cestoviny (ešte so všelijakou inou zeleninkou, hríbikmi a syrovo-jogurtovým topingom, číre peklo).
Toto leto fičím na paradajkách do žemle. Svojho času náš papá pestoval vlastné bioprodukty prihnojované čisto len bahnom z Ladožského jazera a medzi nimi napríklad aj paradajky, ktoré volal býčie srdce. Myslela som, že to čo jem toto leto sú tiež býčie srdcia, ale po chvíľke výdatného brousenia som stanovila, že to budú skôr san marzanovky. Pestuje Frkáčikova babka na úrodnej pôde Žitného ostrova, ja spoľahlivo decimujem, ráno, na obed, aj večer.

Chcem zeleninu

Neznášam, keď mi v hoteloch dajú na raňajky kadejaké sladké kraviny (aj keď chuť na biele pečivo s maslom a pravou arašidovou nugetou alebo medom ma sem-tam prepadne), mrte šuniek, klobás a k tomu žiadnu zeleninu. Mne to proste samé nejde dole krkom. Potrebujem zeleninu, veľa zeleniny, hlavne rajčiny. Myslím, že to som chytila od oca. Ten si vždy ku polkrajcu chleba nakrájal presne vypočítaný počet kúskov paradajky, papriky, reďkovky, niekedy uhorky, a žiarlivo si ich strážil, keďže mu každý z toho chcel zobať. Paradajky si vždy posolil a pokorenil. Keď som mala asi desať, jedla som paradajky presne takto.

Raňajky

V zmysle vyššie popísanej paradajkovej závislosti a s doplnením iných lahôdok, moje raňajky vyzerali toto leto každý druhý deň, a niekedy každý prvý a niekedy tak vyzerala aj večera, takto:

Krátky návod pre tých, čo ťažko čítajú z mapy, teda z obrázku

Kúpime čerstvé pečivo, pravda len keď máme ráno čas a máme pod domom otvorený voľáky supermarket. Pečivo by mohlo byť semiačkové, možno celozrnné, také tmavšie. Ale napríklad fínsky chlieb tiež funguje.
Pečivo uchopíme ľavou rukou a pravou rukou ho za pomoci zúbkovaného žabykláča rozrežeme horizontálne na dve polovice.
Na jednu polovicu pečiva naťapkáme Lučinu. Paradajky nakrájame na kolieska, techniku ponechám na voľné uváženie každého raňajkostrojcu. Pekne ich poukladáme na pečivo s Lučinou. Trošku posolíme. Ďalšiu vrstvu tvoria listy ľadového šalátu, opláchnuté, natrhané na menšie kúsky. Odvážlivci pridajú pár lístkov rukoly. Navrch položíme druhú polovicu pečiva, et voilà.
Kultúrne sa to veľmi jesť nedá, odvšadiaľ kvapká paradajková šťava a vypadávajú listy šalátu… no ale dobré to je že až.
 

Pozn. autora: pri písaní tohto článku, okolo pol dvanástej v noci, som to psychicky nezvládla a išla som si takú žemľu spraviť.